VŠECHNO, CO JSME NESTIHLI | VE VÝROBĚ

| SYNOPSE
Ona je příliš zaneprázdněná, zatímco on potřebuje více její pozornosti. Ona je mladá žena, on je její pes. Když je pandemie uvězní v malém bytě, je to nejlepší období jeho života. Byt se změní v kapsli, která letí prázdným prostorem. Přistanou na planetě vyhrazené jen pro ně dva. Jejich fantazijní svět obývají stromy, lesy a miniaturní i obří zvířata. Je to čas, kdy mohou dělat všechno, co předtím nemohli. Zůstane to tak i po jejich návratu na Zemi?

| ŠTÁB
Autorka scénáře – Katarína Moláková
Režisérka, výtvarnice – Marta Prokopová
Střih – Alexandr Kashcheev
Dramaturgyně – Lucia Kajánková

Animační technika – 3D/CGI se snahou přiblížit se estetice loutkové animace
Cílová skupina – dětské publikum
Předpokládaná délka – 8 minut
Předpokládaná premiéra – 2024

Producenti – Juraj Krasnohorsky – Artichoke (SK), Alena Vandasová, Martin Vandas – MAUR film (CZ)

| KE STAŽENÍ
Výtvarné návrhy – ZIP

| GALERIE

| GALERIE – Původní ilustrované návrhy

| REŽIJNÍ EXPLIKACE

Všetko, čo sme nestihli je pre mňa príbehom o tom, aký je čas dôležitý pre bytosti, ktorým plynie život rýchlejšie ako nám ľuďom. Občas zabúdame na to, že sme sami strojcami svojej prítomnosti. Namiesto toho sa obávame budúcnosti a trápime sa minulosťou. Pandémia mi pomohla uvedomiť si prchavosť času. Viem, že okolnosti nie všetkým dovolili vnímať pandémiu rovnako, ako mne. Pre mňa spomaliť, nadýchnuť sa a zmeniť zabehnutý kolobeh života bolo nesmierne oslobodzujúce. Toto uvedomenie a rola, akú v ňom hral môj pes Kubo, boli inšpiráciou pre tento film.

Zamyslela som sa nad tým, čo pre tieto stvorenia znamená, keď sú celý deň samé doma alebo keď od nás nedostávajú pozornosť. Je možné, že pre nich jedna hodina znamená to, čo pre nás celý deň? Pandémia a lockdown mi umožnili uvedomiť si, že mám tú moc pretvoriť si každodennú realitu a malý priestor petržalského bytu na magický svet, v ktorom sa spolu cítime dobre.

Príbeh môjho filmu v širšom zmysle rozpráva o všetkom, čo sme si doposiaľ nedovolili prežiť, ale o tom iba snívame a sľubujeme si, že jedného dňa na to istotne budeme mať konečne čas. Týmto významom nie je viazaný len na obdobie pandémie, ale naberá, myslím si, celkom univerzálny presah.

Posledné tri roky spolupracujeme s producentom Jurajom Krasnohorským, z čoho sa nesmierne teším, pretože mi ako autorke poskytuje tvorivé zázemie a možnosť rozvíjať svoj potenciál naplno. Vďaka nemu som začala spolupracovať s Petrom Košťálom a talentovaným tímom zo štúdia ekran. Prakticky každým dňom stráveným na príprave posúvame hranice technických možností s prekvapivými zisteniami. Dokázali sme nájsť prienik medzi mojím ilustrovaným výtvarným štýlom a 3D CGI, čo bola obrovská výzva. Využili sme moje ilustrácie, ktoré sme kombinovali s klasickými postupmi, výsledkom čoho vznikol unikátny výtvarný štýl. Naším cieľom je dosiahnuť dojem, že by mohlo ísť o fyzicky vyrobené bábky a dekorácie ako pri stop-motion bábkovej animácii. Vďaka intenzívnej spolupráci, pred tým na filme Umelohmotné nebo, a už skoro rok na mojom filme, fungujeme ako tím na jednej vlne a dokážeme vzájomne funkčne kombinovať svoje schopnosti. 3D technológia mi ako autorke otvorila úplne nové možnosti.

Pôvodný námet scenáristu Patrika Pašša spracovala Katarína Moláková, ktorá sa špecializuje vo svojej tvorbe na detského diváka a jej tvorivý vklad pre tento projekt bol neoceniteľný. Doplnila pôvodne festivalový film pre dospelých o rozprávkovo-magickú atmosféru, ktorá dokáže vypovedať aj vážne témy divácky prívetivo. Rozhodujúcim momentom bola pre mňa spolupráca so strihačom Alexandrom Kashcheevom a dramaturgičkou Luciou Kajánkovou. Spolu s nimi som dokázala svoje pocity a nápady usporiadať do hodnotného príbehu pre široké publikum. Mojím cieľom je výtvarnými, ale aj zvukovými výrazovými prostriedkami a hudbou vytvoriť atmosféru, ktorá je rozprávková, magická, láskyplná, tajomná, ale chvíľami až dramatická, občas vtipná. Priala by som si, aby si cez môj vlastný pohľad dokázal divák na krátky moment reflektovať svoj vlastný svet a aspoň na chvíľu sa pocitom vrátiť do toho momentu pandémie, kedy zastal čas a ľudia prehodnocovali svoje životy. Keď si mnohí uvedomili ako rýchlo, až nezastaviteľne hekticky sme do vtedy žili. A či sme dnes, keď je to akoby “za nami”, vôbec niečo vo svojich životoch zmenili.

Mojou ambíciou je tiež ukázať, že vieme vytvoriť profesionálny krátkometrážny 3D film na svetovej úrovni. Priala by som si, aby to inšpirovalo aj ďalších umelcov, aby sa odvážili pracovať s 3D technológiou, ktorá je vo svete dnes trendom aj v umeleckých filmoch.